Výhybky dejín

Niekedy naozaj stačilo málo, aby sme žili iný svet alebo nežili vôbec. Aj o tom je dvadsiate storočie a tým aj dvanást\'' príbehov, ktoré autor dokumentuje ako výhybky dejín ľudstva. O mnohých sa vie málo alebo vôbec nič napriek tomu, že mali niekedy veľmi významný podiel na tom, že svet je taký, aký je. Možno si dať akademickú otázku, či by existovalo súčasné Slovensko, keby Vavro Šrobár neoslovil svojho kmotra Andreja Hlinku, s ktorým sa nerozprával už niekoľko rokov. Šrobár v rozhodujúcej chvíli prekonal svoju averziu a informoval Hlinku o dôverných plánoch na vznik Československej republiky. Boli udalosti, ktoré rozhodli o tom, že Josip Džugašvili, neskôr známy ako Stalin, sa nestal pravoslávnym kňazom a možno by sa jeho meno objavilo nanajvýš v učebniciach literatúry v stati o významných gruzínskych básnikoch. A profesor Tomáš Masaryk by možno vstúpil do povedomia len ako uznávaný profesor na niektorej prestížnej americkej univerzite. Niekedy na zmenu vývoja stačí povestná štipka soli, ako indickému vyznávačovi nenásilia Gándhímu, ktorej pomocou položil na lopatky mocné britské impérium. O niektorých rozhodujúcich udalostiach dejín sa napriek ich významu veľa nepíše. A práve na ne upozorňuje autor. Takouto zanedbávanou epizódou bol takzvaný Sianský incident, keď dvaja čínski generáli zatkli svojho najvyššieho veliteľa Čankajška a prinútili ho, aby sa spojil s komunistickými povstalcami v boji proti japonským okupantom. Historici sa doteraz sporia v názore na to, či bolo správne, že pápež Pius XII. počas druhej svetovej vojny nekonal tak, ako to najmä politici očakávali v komunikácii s nacistickým vedením. Svet sa v 20. storočí ocitol aj na samom okraji jadrovej vojny kvôli Kube a záležalo len na rozvahe vodcov vtedajších dvoch superveľmocí, či odolajú výzvam svojich jastrabov a zabránia celosvetovej katastrofe. Autor sa venuje aj udalosti, ktorá je vlastne už súčasťou dneška a znamenala obrat v politike Ruska po traumatickom rozpade Sovietskeho zväzu.