Norimberský proces

Je máj 1945 a Nemecko leží v troskách, po bezpodmienečnej kapitulácií pred Spojencami. Hitler spáchal samovraždu v berlínskom bunkri a celý svet volá po spravodlivosti. Pokus o vyrovnanie sa s nacistickými zločinmi, sa ujal americký sudca Robert Jackson, ktorý zostavil Medzinárodný vojnový tribunál v Norimbergu. Právny základ mu dala tzv Londýnska charta Spojencov, podľa ktorej má tribunál právo "obvineného, ktorý bol vyhlásený za vinného, odsúdiť na smrť alebo k inému trestu, ktorý by považoval za spravodlivý". Úlohou tribunálu bolo súdiť a potrestať zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Súdenýchbolo 22 hlavných vojnových zločincov, členov vlády a vrchného velenia nemeckej nacistickej armády a 7 organizácií. Celý proces od príprav súdnej siene a sto materiálov ako podkladov k obžalobám v rozstrielanom Norimbergu v lete a na jeseň roku 1945 až po záverečný ortieľ v októbri 1946 ukazuje film očami hlavného amerického žalobcu Roberta Jacksona a ríšskeho maršála Hermanna Goringa. Ten sa najprv pokúša ovládnuť priebeh súdu, ale pod ťarchou výpovede obetí, ktoré prežili, nakoniec aj pod ťarchou faktických čísiel a najmä po zhliadnutí dokumentárnych záberov z koncentračných táborov, ktoré usvedčujú nacistických pohlavárov z hyenismu, postupne stráca kredit aj medzi svojimi stúpencami. Mení aj pôvodnú pozíciu sudcu Jacksona, ktorý v rozpore s názorom ruského žalobcu Nikitičenka spočiatku odmieta popravy. Po viac ako 300 dňoch rokovaní, s 5500 dokumentami a 200.000 čestnými vyhláseniami, vynesie Norimberský tribunál 1. októbra 1946 dvanásť rozsudkov smrti, sedem trestov odňatia slobody a troch oslobodili od viny. Sám Goring 16. októbra 1946 niekoľko hodín pred popravou spácha vo svojej cele samovraždu. Dvojdielny kanadský film Norimberský proces prevzal niekoľko dialógov priamo zo zápisu súdneho konania a je nielen fascinujúci rekonštrukciou najvýznamnejšieho a bezprecedentného súdneho procesu 20. storočia, ale nahliadaí aj do zákulisia politických a osobných záujmov, z ktorých už vtedy - tesne po svetovej katastrofe - bolo zrejmé budúce delenie sveta na dva protiľahlé tábory. Pôvodné zábery z koncentračných táborov sú úplne autentické a ani po viac ako pol storočia nestratili nič zo svojej otrasnosti.