Chvála masturbácie

Priznávam sa verejne a kajúcne: "Áno, masturboval som. a neraz!" Priznanie k tomuto odpornému zločinu, navyše opakovanému, by ma v Španielsku v časoch inkvizície stálo život, v 18. storočí väzenie, v 19. palicovanie a kaličenie tela a ešte nedávno by som čelil opovrhnutiu a prudkému nesúhlasu. Dnes sú voči nemu viacerí ľahostajní, no mnohých ešte stále uvádza do pomykova, pretože nevedia, čo si o ňom majú myslieť. Ben Johnson sa priznal k dopingu, de Quincey k ópiu a Gautier zase k hašišu; ja sa priznávam k masturbácii, k tomu samotárskemu zločinu (ak to vôbec zločin je), ktorého korene nájdeme už v biblických textoch o Božích prikázaniach a ktorý znovu vstal z popola v 18. storočí, v "storočí temna", nie v storočí Rousseaua, ale iného ženevského občana – Tissota, neobratne hlásajúceho vojnu proti sexu.